Príbeh o hľadaní strateného detstva

Autor: Samuel Ivančák | 14.10.2018 o 19:43 | Karma článku: 1,12 | Prečítané:  326x

Sú kapely a kapely. Niektoré, ktoré máme radi, počúvame ich a sledujeme. Potom sú tu tie druhé. Akési väčšie lásky a práve jednou z nich je pre mňa Anglická neo-progresívna kapela Marillion. Práve o nej bude tento blog.  

Vzťahy ku kapelám sú často krát veľmi silné a silnými ich robia zážitky pri počúvaní neopakovateľných albumov a diel, ktoré vytvorili. Jednou z nich je aj kapela Marillion. Práve tá sa stala mojou sprievodnou kapelou pri vstupe do ďalšieho sveta nekonečne neobmedzenej hudby, ktorá je silne atmosférická, obrazotvorná a so skrytým odkazom na dne. A práve do týchto hlbín sa dá ponoriť pri zatajenom dychu, ktorý nastáva, keď nás niečo upúta.

K albumu Misplaced Childhood som sa dostal po pomerne dlhom čase a jeho kúzlo sa znova prejavilo.

Stratené detstvo sa objavuje v nečakaných momentoch, kedy prídeme na to, že sme zabudli sami na seba. Hudobné a textové spojenie albumu Misplaced Childhood absolútne a bezpodmienečne odpovedá na naše otázky, ale aj ich kladie. Téma je pomerne temná, no zároveň aj ,,svetlá". Je to návrat ku svojim koreňom, k tým, z ktorých sa živíme a z ktorých rastieme.

MARILLION - MISPLACED CHILDHOOD (1985)

Pozadie vzniku tohto albumu je pomerne zaujímavé. V polovici 80-tych rokov už dávno nebolo zvykom robiť koncepčné albumy typu The Wall od Pink Floyd a pod. a Genesis sa už viezli na vlne ľahkostráviteľnej hudby. Pink Floyd a Genesis ako reprezentanti tvorcov koncepčných albumov progresívneho rocku 70-tych rokov.

Misplaced Childhood bol akousi náhodou predurčený k svojmu úspechu. Vznikal za ťažších podmienok. Spoločnosť EMI nemala dostatok financií pre Marillion, no napokon aj to istým spôsobom prispelo k výsledku. Album bol nahrávaný v západnom Berlíne v Hansa Studios, len kúsok od Berlínskeho múru. Berlín sa nakoniec taktiež stal súčasťou tohto albumu. Preniesol sa tam kus atmosféry tohto mesta.

Textovú časť albumu má na svedomí vtedajší frontman kapely Fish (vl. menom Derek William Dick), ktorý svojim nenahraditeľným a poetickým rukopisom vždy a stále zaujímavo predkladal nástojčivosť obsahu textov. Téma albumu je jeho vlastnou výpoveďou a sám povedal, že na tomto albume sa naučil písať viac osobne. Teda čo môže byť osobnejšie, než sklamanie z prvých lások, spomienky na detstvo. Na to, odkiaľ pochádzame...

Album sa stal úspešným hneď po vydaní v roku 1985. Nebol poplatný svojej dobe, bol absolútne originálnym a striedajú sa na ňom skladby kratšie i dlhšie, čo je viac, než vhodná kombinácia.
Polo-inštrumentálne, skoro až meditatívne plochy ako Bitter Suite sú pre mňa vrcholmi albumu. Hudba spolu s textom a speváckym prejavom Fisha tvoria neuveriteľne vydarenú súhru. Presne takú, prečo mám túto kapelu tak rád.

Artwork Misplaced ChildhoodArtwork Misplaced Childhood

Veľmi originálnym zjavom pôsobí aj obal albumu, ktorý vytvoril Mark Wilkinson. So skupinou Marillion spolupracoval od ich začiatku. Jeho umelecká tvorba veľmi presne reflektovala hudbu, ktorá bola často obrazotvorná vďaka poetickým textom. Hlavnou postavou obalu sa stal istý Robert Mead, 12 ročný chalan od vedľa, ktorého si Mark Wilkinson vybral za hlavnú postavu do jeho výtvarného príbehu. Súčasťou albumu sú aj postavy z predošlých obalov albumov Marillion - chameleón a harlekýn vyliezajúci z okna.  Postava mladého bubeníka sa stala súčasťou aj ďalších obalov súvisiacich s týmto albumom.

Misplaced Childhood sa pre skupinu stal zlomovým a tým aj ostal. Svoju nezameniteľnú atmosféru si drží aj po 30-tich rokoch od svojho vydania. A odkaz v ňom je stále živý. Pre tých, ktorý ho nájdu a nájsť potrebujú. 

Do počutia pri ďalšom čítaní!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Lajčák by bol favoritom prvého kola, ukazuje prezidentský prieskum

Za Lajčákom skončil s odstupom Mistrík.

EKONOMIKA

Fico, Kočner, Bašternák a ďalší. Ľudia, ktorých spája Bonaparte

Komplex vzbudzoval rozruch od začiatku.


Už ste čítali?